la vita e bella

ja ja a ja

Bol to ťažké obdobie, zvlášť ťažký deň. Práve som sa dozvedela termín svojich štátnic, triasla som sa a chcela som plakať. Občas nezvládam stres. A navyše som sa akosi viac začala zamýšľať nad tým, prečo mi, dočerta, nevyšiel môj päť a pol ročný vzťah, kde som zase ja spravila chybu. A do tretice moja platonická láska, k mužovi/chalanovi, ktorý… No, nevidela som v tom budúcnosť. Takže, tradične ponorená do seba a svojich problémov….

A práve vtedy som mala ísť na dievčenské stretko. (Asi väčšina z vás nevie, čo je stretko, ale neviem to ani presne vysvetliť. Vediem ho s dvoma kamarátkami, chodia nám tam 13 až 15 ročné baby. Hráme sa spolu, rozprávame, učíme sa, alebo skôr si pomenúvame také tie životné múdrosti, ktoré by mali spraviť náš život plnohodnotnejším.  No, kto nezažil, nepochopí, – je to super:).)

Takže zamyslená nad svojimi problémami, myšlienkami úplne inde, som sa snažila s so skupinkou dievčat odpovedať na filozofické otázky o pravde.

A vtedy, možno trochu odveci, a možno najviac na svete k veci, začalo jedno dievča rozprávať:

Mám spolužiačku. Zomrela jej babka. Otec je alkoholik a bije ju. Jej staršia sestra ju bije tiež. Teraz je tá jej sestra tehotná a bije ju ešte viac. Na telesnej vidieť samé modriny. Spýtala som sa na mamu. Odvtedy, čo sa dcéra začala zle učiť, už s nimi nebýva. Chceli jej ju aj so sestrou dať, ale ona ich nechce. Na zošity sa jej skladajú učitelia. Dostala vši, ale i tak chodila do školy. So spolužiačkami sme sa jej poskladali na šampón proti všiam, ale keďže boli asi aj doma, nezbavila sa ich, a tak jej vlasy museli ísť preč. Je vyholená. Spolužiaci sa z nej smejú, nadávajú jej. Keď sa s ňou niekto baví, urážajú aj jeho… Bolo to aj na sociálke, ale keďže práve vtedy jej otec zaplatil za výlet, stiahli to…

Zostala som v nemom zhrození. Nemohla som uveriť, že toto sa deje 11 ročnému dievčatku, žijúcemu v mojom malom meste. Dievča, ktoré má teraz riešiť, kto sa jej páči a kto je jej najlepšia kamoška, prežíva chvíle, ktoré sú horšie ako z najhoršej nočnej mory.

Hlúpa prvotná myšlienka: Vďaka, že ja nie som ako ona. Následné uvedomenie si, že ja riešim svoje totálne malichernosti a tvárim sa, že môj svet nefunguje a je nanič, A niekto iný zažíva, čo je to skutočné utrpenie, deň čo deň.

Ale predstavte/me si, keď odložíte svoje problémy nabok…Keď sa na svet nebudeme pozerať cez okuliare značky, JA, ale zvolíme si radšej značku TY…Uvidíme, že sú ľudia, ktorí sa netvária trpiteľsky ako my a predsa ich problémy  – sú problémy. A snáď im i pomôžeme. Možno čakajú len na náš nesebecký pohľad. Stačí tak málo –  odložiť svoje sebecké a egoistické Ja.