la vita e bella

Veľmi ma teší predstava, keď raz budem so svojím manželom (dúfam) zariaďovať našu domácnosť a budeme hovoriť: „My sme múku mávali uloženú takto.“ „A my sme mali toto na toto,“ „A toto sme my mali tu,“ … No, áno možno to ani nie je také milé, ale teším sa ako budeme spoločne hľadať nie to moje a to jeho, ale to naše. A keď sme pri tej spoločnej […]

Keď môj bývalý priateľ toho občas vypil priveľa mával veľmi seba-ľútostivé a úprimné chvíľky. Samozrejme ľutoval všetko čo robil a ako sa správal. A ja som mu vždy hovorila len to jediné. Že nepotrebujem aby sa zmenil. Že jediné čo chcem je aby sa snažil, že mi stačí vidieť jeho snahu. Vždy pre mňa snaženie sa nejakého človeka znamenalo oveľa viac. […]

Táto téma nie je nijak novátorská. Len ju treba z času na čas pripomenúť, aby sme nepodľahli efektu špirály mlčanlivosti. A aby sa kompetentní nenazdávali, že je všetko OK. A možno raz, nie vďaka mne, ale hádam vďaka niekomu inému, keď už bude pripomienok dostatočne veľa, sa to konečne zmení – systém nášho zdravotníctva a niekoľkomesačná cesta […]

Kráčam ľavou krajnicou vpred… Ty snáď bežíš či stojíš, napravo … Tak blízko a predsa ďaleko Chcem ísť vpred a ty? Nevidím či si sa rozhodol vrátiť, či stáť Snáď iba tak pomaly kráčaš vpred… Možno prejdú hodiny, mesiace, roky A ľavá krajnica sa priblíži k tej pravej… Keby si sa rozhodol prejsť na opačnú stranu Počkám ťa… Ale […]

Mala som k nim patriť. Tisícky ročne, desiatky denne. V roku 1988 ich bolo najviac. Mohlo ich byť 51 001, ale bolo ich o jedno menej. Mohla/mala som byť jednou z vás. Detí, pre ktoré možnosť voľby neplatí, neexistuje. Deti, ktoré na svoje telo právo nemajú. Deti, ktoré neuzreli oči svojej mamky či svetlo sveta. Mala som byť nenarodená. Tehotenstvo malo byť prerušené. […]

Mám rada metafory a analógie. Teda nie celkom. Keď sme mali štylistiku, dosť som ich neznášala, ale mám ich rada v reálnom živote. Pozrieť sa na jednoduchý detail a pochopiť v ňom hlbokú pravdu. A tak mi raz jedna analógia napadla: Je tu obdobie (kamarátky sa mi smejú, že neviem povedať slovo sex, takže teraz neviem nájsť vhodný názov), ale toto obdobie je obdobím […]

Slzy, bolesť, trápenie… Smútok, beznádej, otázky Prečo? Chceš len … milovať vidieť druhého šťastného spraviť čokoľvek… A predsa… Slzy tečú Bolesť pretrváva Trápenie neodchádza Smútok sa nezmenšuje Beznádej sa vracia Otázky zostávajú nezodpovedané…. Pre jeden úsmev duše Pre iskry šťastia v […]

Zostala len Tma Ticho Samota Prázdno A milióny nádherných spomienok A tisíce nesplnených plánov Ta bolesť Zo strachu? Zo samoty? Sklamania? To už pominulo…. (No niečo tu stále zostáva…čo to je?) Pohľad na teba prázdnota v tvojom či mojom srdci? Láska Premenená? Stratená? Azda krvácajúca? Nie… Ta bolesť … boli, no […]

Jeden môj známy o mne hovorí, že som katolícka fanatička: Obhajujem si (zaslepene) nemenovanú kresťanskú politickú stranu, našu Katolícku univerzitu a všetko, čo sa na nej udeje. Obhajovala som štrajk lekárov, lebo môj (bývalý) priateľ je budúci lekár. Obhajujem, kňazov, sestričky, pápeža, cirkev. Vždy, keď títo „moji milí“ vyvedú nejakú […]

Bol to ťažké obdobie, zvlášť ťažký deň. Práve som sa dozvedela termín svojich štátnic, triasla som sa a chcela som plakať. Občas nezvládam stres. A navyše som sa akosi viac začala zamýšľať nad tým, prečo mi, dočerta, nevyšiel môj päť a pol ročný vzťah, kde som zase ja spravila chybu. A do tretice moja platonická láska, k mužovi/chalanovi, ktorý… No, […]

„A vieš, že ja mám už aj frajera?“ Usmiala som sa. Malý sedemročný drobček predo mnou sa veľmi rád chváli. Napriek zopár chýbajúcim zúbkom sa veselo vyškiera. Bol jeden z príjemných horúcich dní a ona je oblečená ako sa na mladú slečnu patrí. Ružová suknička a modré tričko, ktoré pristane k jej žiarivým očkám. „Má už desať rokov,“ pokračuje […]